Sú zdravotné sestry zo Žiliny začiatkom niečoho veľkého?

Autor: Romana Haulíková | 27.3.2015 o 14:35 | (upravené 27.3.2015 o 16:24) Karma článku: 12,12 | Prečítané:  3232x

Existuje niekoľko odvetví, v ktorých nie sú ľudia ocenení tak, ako by sa patrilo, prípadne sa s nimi nezaobchádza tak, aby svoju prácu zvládali ako psychicky, tak aj fyzicky. Posledné dni však rezonuje slovenskými médiami kauza sestričiek zo žilinskej nemocnice, ktoré hromadne dali výpovede

Ako dôvod svojej výpovede uviedli nezvládnuteľnú vyčerpanosť kvôli kvantu nadčasových hodín. Dokopy podalo výpoveď nad 60 sestier, čo je alarmujúce číslo! Nie sú však v tejto situácii samy. V dvojmesačnej výpovednej lehote je aj ďalších 13 lekárov. Prvá vec, ktorá napadne človeka je: „Kto sa bude starať o chorých, keď tam nebudú žiadne sestry, ani lekári?“ Druhá myšlienka by bola možno typu: „Majú svedomie? Ako môžu dať výpoveď?“ Treba sa však pozrieť na koreň celej veci a odložiť bokom vlastnosť, ktorá je nám, Slovákom, tak veľmi blízka, a tým je predpojatosť. Nespravodlivo posudzujeme a ukazujeme prstom na iných ľudí, avšak ak by sme sa ocitli v ich situácii, s najväčšou pravdepodobnosťou by sme urobili to isté.

Práca v nemocnici, alebo celkovo s nezdravými pacientmi, je náročná. Na to, aby sa človek  poctivo staral o chorých ľudí, musí mať v sebe obrovskú dávku odovzdanosti pre spoločnosť. V tomto prípade takisto platí, možno aj dva krát viac, že človek musí mať svoju prácu rád. Každodenný kontakt s pacientmi dá zabrať ako psychike, tak aj fyzičke. Práve z tohto dôvodu by sa malo dbať na to, aby si títo ľudia dokázali aj patrične oddýchnuť.

Dovoľuje im to však u nás, na Slovensku, situácia?

1. Zdravotné sestry, ale aj všetci ostatní zdravotníci, majú z hľadiska toho, čo všetko robia, šialene nízke platy.

2. Nemocnice majú nízky stav zamestnaného personálu, pretože sa snažia šetriť, kde to len ide.

Obidva tieto dôvody potom vedú k práci sestier nad rámec pracovného času.

Ak má niekto na krku hypotéku a dva hladné krky, ktoré sú nedajbože školopovinné, z 500€ v čistom len ťažko vyžije. Preto sú okolnosťami donútené brať si prácu nadčas. Avšak tu nastáva kameň úrazu. Tieto nadčasy nemajú zaplatené!

Na druhej strane sú aj také, ktoré by možno aj z ich skromného platu vyžili, no nemocniciam chýbajú zamestnanci, takže do práce musia koniec koncov ísť.

Možno by v tom nebol až taký problém, ak by sa to stalo pár krát za mesiac. Ale ak niekomu ostane pri kvante odpracovaných „dvanástok“ 5 dní voľna za mesiac, nie je možné, aby vykonával svoju prácu dôsledne a s radosťou. Nastáva tzv. syndróm vyhorenia. Človek sa vláči akoby bez duše a unavený padá každý večer do postele s tým, že ráno znova vstane a pôjde do práce. Možno by to niekto takýmto spôsobom zvládol potiahnuť, keď by bol aspoň patrične motivovaný sumou na výplatnej páske. Keď ale maká zadarmo, tento stav dobrovoľne znášať nebude asi nikto. Skôr, či neskôr sa pri neriešení tejto situácie stlačí spúšť a celý problém „vybuchne“.

Teraz dali z neúnosného dôvodu výpovede sestry v žilinskej nemocnici. Situácia je ale veľmi podobná, v niektorých prípadoch dokonca horšia, aj v ostatných nemocniciach. Predošlé skúsenosti nútia zdravotníckych pracovníkov riešiť problémové situácie radikálne, lebo bohužiaľ inak nevyriešia nič. Teraz sa docielilo v spomínanej nemocnici to, že riaditeľ nemocnice odstúpil, pred tým však bolo sestrám prisľúbené preplatenie časti nadčasov. Ako to ale bude ďalej? Nadčasy sa preplatia, ale sestričky budú naďalej neúnosne zaťažované, až kým bublina nepraskne? Alebo sa začnú dávať peniaze tam, kam naozaj treba a prijme sa Ďalší personál? Ak sa nič nezmení, myslím si, že situáciu ostane rovnako zlá, ak nie ešte horšia. Čo ale bude s chorými pacientmi, keď sa zavrie celé oddelenie? Budú prevezení do inej nemocnice, kde sa o nich bude starať ďalšia kopa ľudí. Toto bude ale viesť k následnému prepracovaniu ďalších a ďalších sestier, ktoré keď už takisto nebudú vládať, dajú výpovede. Chorí ľudia sa budú kopiť a sestier bude ubúdať. Ku katastrofickému scenáru, kedy by boli všetky  nemocničné oddelenia v celej krajine zatvorené sa dúfam nepriblížime, ale dať výpoveď sa stalo akýmsi vzorovým donucovacím prostriedkom a štát by mal začať konečne riešiť problémy pred tým, ako by mohli vybuchnúť, prípadne hneď v zárodku. Peniaze v zdravotníctve sú, ale používajú sa na nesprávne účely a plytvá sa nimi, to už vieme všetci. Pokiaľ nie je neskoro.

Ja, čisto ako tichý pozorovateľ, si už niekoľko rokov všímam stále štrajky zdravotníkov, ktoré ale pravdepodobne nevedú k všeobecne platným, rozumným, rozhodnutiam. Ide len o plytké sľuby, ktoré zvýšia platy o pár eur, ale reálne situáciu neriešia. V našej krajine sa šetrí na ľudskom zdraví. Zatvárajú sa nemocnice, hazarduje sa s pracovnou dobou, ktorá je ešte pre zamestnancov únosná, ale počet chorých sa zvyšuje. Je to ako začarovaný kruh.

Takže nabudúce, pred tým, ako sa bude niekto na sestry krivo pozerať za to, že „bezohľadne“ dávajú výpovede, odporúčam, aby sa spýtal sám seba, ako by takúto situáciu riešil, keď už celé roky „kričí“ po zmene, ale zmeny sú minimálne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?